Zbytočné otázky

Autor: Vladimíra Vrajová | 25.4.2019 o 15:19 | (upravené 25.4.2019 o 15:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  665x

Pribrala si, však? Vidíš. Kedy sa budeš vydávať? Neviem. (A nebudem to vedieť ani zajtra.) To si ešte stále na Úrade práce? Asi áno, keď som sa tam dnes bola hlásiť. Vy nemáte deti? ???      

Patrím k tým nešťastníkom, ktorí riešia stresové situácie jedlom. Toto bol hlavný dôvod, prečo som nemala rada skúškové – zatiaľ čo niektorí prichádzali k záverečnému preskúšaniu bledí a pochudnutí, ja som bola šťastná, že som sa zapla do šiat. A to nehovorím o opravákoch – vtedy som už žiadnemu zipsu nedohovorila, zato som prešila gombičku na jediných slušných nohaviciach, ktoré som mala.

Keď sa skúškové skončilo, a ja som vyzerala, ako som vyzerala, urobila som všetko pre to, aby som tie kilá navyše zamaskovala. Jednoducho som chcela schudnúť bez toho, aby si vôbec niekto všimol, že som pribrala. Plán bol síce dobrý, ale skrachoval na orlom zraku našej susedky, ktorú som vyťahaným tričkom a voľnými nohavicami neoklamala. „Trocha si pribrala, že?“ „Vážne? To bude asi tým, že som posledný mesiac presedela v knihách.“ (A zjedla viac čokolády než obvykle.)

Iná situácia: Odkedy som ukončila školu, stále viac ľudí sa ma pýta na to, kedy sa vydám. Kým som mala status študenta, nikoho moja osamelosť v tomto smere netrápila. Možno to súvisí s presvedčením našich mám, ktoré vo chvíli, keď sa nám začali zapaľovať lýtka, opakovane zdôrazňovali, že „najprv škola, to ostatné až potom“. Aj tak ich (skoro) nikto neposlúchol.

Týmto nechcem povedať, že by mi záujem okolia prekážal.  Popravde mi lichotí, keď vidím, že ma okolie registruje a moja životná situácia mu nie je ľahostajná. Ale niektoré otázky ja osobne považujem za zbytočné: buď na ne poznáme odpovede všetci alebo nik. A navyše: nemám tieto otázky rada. Nútia ma pozerať sa na niečo, čo nechcem vidieť. Nútia ma premýšľať nad tým, čo chcem zo svojej hlavy vytesniť.

A nemajú na mňa ten správny efekt. Ak chcete, aby som otvorila bonboniéru, tak sa ma spýtajte, či som pribrala. Ak chcete, aby som vykazovala znaky outsiderstva, tak sa ma spýtajte, prečo si niekoho nenájdem. Za všetko môže moja nešťastná povaha. Keď ma chce niekto dobre mienenou otázkou postrčiť a motivovať ku zmene, vezmem to osobne, urazím sa a spravím pravý opak.

Vlani na Nový rok som si dala predsavzatie, že budem eliminovať množstvo svojich slov. Mylne som sa domnievala, že všetci sú ako ja a nemajú radi zbytočné otázky. S týmto prístupom som ďaleko nezašla – druhí si o mne mysleli, že som namyslená a nemám o nich záujem. Moja koncepcia o zbytočných otázkach sa otriasla v základoch a ja som pochopila, že niekoho môže ku zmene životného štýlu naštartovať práve to, keď sa ho druhý spýta na kilá navyše. Niekto možno začne aktívne spoznávať nových ľudí, keď sa ho druhý spýta, kedy pôjde pod čepiec. (Naschvál som sa vyhla fráze „hľadať životného partnera“, ktorej som nikdy neprišla na chuť. Dúfam, že budúce generácie sa o nej budú učiť ako o zastaranej.) A niekto sa možno rozhodne spriateliť s človekom, ktorý si ho všimol a spýtal sa ho na niečo, čo bolo všetkým naokolo zrejmé.

Musím však dodať, že nie všetci sú takí. Kiežby sme mali múdrosť a správne odhadli, komu zbytočné otázky klásť a komu nie.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy

Ďalšia časť Kočnerovej komunikácie potvrdzuje výpoveď Petra Tótha.

Dobré ráno

Dobré ráno: Je desivé vidieť, kto všetko si vás lustruje

Polícia si volá novinárov. Zisťujú, ako o nich zbierali informácie.

Stĺpček Petra Schutza

Posty pridelencov treba zrušiť

Inštitút pridelenca je azda najlukratívnejšou trafikou.


Už ste čítali?